Tretia kapitola

 

Mať sex so svojím profesorom. Nemyslieť na dôsledky, nič neľutovať. 

Ale čo ak to nie je až také jednoduché ako si Alison pôvodne myslela?

„Frozen? If I die young? Tak to musí byť vážne, “ okomentovala Mel jej súčasný playlist. Začala ho počúvať hneď ako sa vrátila na internát.

„Nie, vôbec,“ Alison sa posadila na posteli a vypla prehrávanie. Nebol to ten najhorší zoznam skladieb, ktorí si mohla vybrať. Práve naopak, no Mel veľmi dobre, vedela, čo znamená, keď si ho pustí počas týždňa. Zvyčajne sa to stávalo v tých najhorších okamihoch jej vnútorného boja.

„Takže si s Evansom nehovorila?“ začala Mel hneď zostra. Alison sa obávala tej otázky.

„Hovorili sme spolu, no k ničomu to neviedlo, tak ako som predpokladala.“

Nemala vôbec chuť o tom hovoriť. Ešte stále sa nespamätala z toho, čo jej profesor povedal. Nemohla uveriť tomu, že niečo také urobil. Správal sa k nej ako prekliaty bastard, ktorý sa silou mocou snaží stať sa filtrom a odstrániť tie najslabšie články.

No s tým mohla počítať, to nebolo nič výnimočné, horšie bolo, že teraz sa jej ukázal v úplne inom svetle, čo ju absolútne zmiatlo. Nemohla predsa uveriť tomu, že to všetko urobil len preto, aby ju dostal. Jej sa takéto veci nestávali a ona veľmi dobre vedela, prečo.

„Prepáč, že som nešla s tebou Ali. S Camom sa to skomplikovalo. Vieš, on... ešte som to nikomu nepovedala, no možno prišiel čas, aby mi poradila moja najlepšia priateľka.“

„Bolo to až také zlé?“

Mel pokrútila hlavou. „Nie, ani nie, len som bola v pokušení niečo urobiť. No našťastie sa mi to podarilo tentoraz zvrátiť.“

„Čo si chcela urobiť, Mel?“

„Bola som v pokušení sa k nemu vrátiť, ale to nemôžem urobiť. Stále ho mám veľmi rada, ale počas tej poslednej hádky mi dal facku. Povedal, že som si to zaslúžila, zrazu som ho nespoznávala.“

„Zrejme ťa nepoteší to, čo ti poviem, no to, že to ľutuje by pre teba nemalo nič znamenať. Urobí to znovu, ak už raz šiel tou cestou, vždy, keď ho niečím nahneváš a on sa neovládne, bude sa to opakovať.“

„Máš pravdu, ja viem, ale je to tak ťažké. On... myslím, že je to prvý chlapec, ktorého som skutočne ľúbila.“

„Bude to v poriadku, uvidíš. Verím, že si sa rozhodla správne, keď si ho odmietla. Alebo sa ti snáď vyhrážal?“

„Nie, to nie, len bolo to pekelne ťažké, Ali. Myslela som aj na to, či to nebola moja vina, či som naňho až príliš netlačila.“

„Nie, nebola to tvoja vina, to si nesmieš myslieť. Nedovoľ, aby sa ti dostal do hlavy, prosím.“

„Budem sa o to snažiť, Ali, sľubujem. Možno by sme to ešte raz mohli skúsiť s Evansom. Myslím si, že stojí za to, ho ešte raz konfrontovať.“

„Nie, to radšej nie,“ okamžite túto možnosť zavrhla Alison. Už toho počula viac než dosť. Nevedela si predstaviť ani to ako bude zajtra fungovať na seminári, ktorému sa nemôže v žiadnom prípade vyhnúť.

„Naozaj si o nič podstatné neprišla. Radšej sa pozri na toto a povedz mi, čo si o tom myslíš?“ ukázala jej najnovší fanart s Benom Solom. Práve sa jej podarilo ho dofarbiť. No nebola celkom spokojná s výsledným efektom. Za iných okolností by jej ho neukázala, no priam zúfalo si priala zmeniť tému.

„Prečo on? Myslela som, že tentoraz to bude Hux?“ prekvapila ju Mel otázkou, ktorá jej práve teraz nepadla práve najlepšie.

„Bena mám rada, kresliť ho s Rey je skutočný relax,“ dala jej všeobecnú odpoveď, ktorú  používala asi najčastejšie.

„To je dosť možné, ale ja viem, že miluješ Huxa.“

Nepotešilo ju, že jej kamarátka s tým začala práva teraz. Vedela to, no ešte nebola celkom vyrovnaná so svojimi vlastnými túžbami a pochybovala, že ostatní fanúšikovia by ich ochotne zdieľali s ňou. Milovala Bena, Rey a ich vzťah, ale Hux pre ňu znamenal niečo nové, niečo ako vstup do absolútnej temnoty. Do odhalenia tých najtajnejších túžob jej srdca. Niektoré z nich boli temné a nebolo pre ňu ľahké sa vyrovnať s tým, že túži po niečom takom.

„To nie je pravda,“ bránila sa Alison, no vedela, že je to zbytočné. Vedela, že Mel sa len tak ľahko nevzdá.

„Ale áno je. Na jeho fanartoch pracuješ dlhšie a viac ti záleží na detailoch. A sú také iné, také skutočné.“

Podarilo sa jej napokon nájsť to správne slovo.

„Tak dobre, milujem ho, ale nesmieš to nikomu povedať. Je to len medzi nami.“

„Neboj sa, nikomu to nepoviem, sľubujem.“

Alison odsunula notebook a zavrela kresbu s Benom, čím považovala vec uzavretú.

„Prečo to zatváraš, je to krásne.“

„Ale tá hlava.“

„To je skrátka tvoj štýl s tým už zrejme nič nenarobíš.“

„Možno, ale aj tak. Mohlo by to byť lepšie.“

„Mne sa to páči takto, ver mi. Je to dobré, môžeš to tam dať.“

„Možno neskôr, teraz sa mi to ešte nepáči natoľko, aby som to urobila.“

„Mne sa páči, všetko čo nakreslíš, zlatko.“

Mel si k nej ľahla do postele a chvíľu ju len hladkala po pleci a chrbte. Bolo to upokojujúce a prekvapivo príjemné.

„Ideš do Fénixa? Tam sa možno obe rozveselíme?“

„Nie, nemám ešte ani dokončené všetky prípravy na zajtra.“

„Ani ja, ale to nevadí, ráno vstanem skôr a dorobím to. Ali, no tak, naposledy ti tam predsa bolo dobre.“

„Veď práve. Dnes radšej nie, dnes sa už vážne potrebujem vyspať.“

„Okey, tak sa uvidíme neskôr, zlatko. Ja rozhodne idem.“

Mel ju ešte raz pohladkala po pleci a potom už vstala z postele, takmer ako znovuzrodená. Alison obdivovala tú jej nekonečnú energiu.

Ona sama práve teraz netúžila po ničom inom len po horúcej sprche, dokončí úlohy a pôjde spať. Bez výčitiek, bez neobytných myšlienok. Odovzdá sa meditácii, ktorá ju spoľahlivo privedie až na hranicu absolútneho pokoja. No skôr než sa k tomu dostala neodolala pokušeniu pozrieť sa na svoj mobil. Prešla emaily, sociálne siete.

Nič nové, nič mimoriadne, tak ako vždy, a predsa, takmer cítila ako sa jej zmocňuje závrat, keď si spomenula na dotyk jeho rúk na svojich pleciach. Držal ju, akoby mu už teraz patrila, akoby nemohla uniknúť z jeho zovretia ani keby chcela.

Horšie bolo, že  nechcela, aby ju pustil. Cítila niečo zvláštne, dosiaľ nepoznané. Jej telo sa ozvalo, jeho túžby, jeho potreby, akoby boli zrazu silnejšie než čokoľvek iné.

Jeho telo naňho reagovalo tak prudko, až to ju samú prekvapilo. Nechcela sa tak cítiť, byť natoľko odhalená.