Rey (19) je známa ekoaktivistka a influencerka. Keď sa korporácia Prvý rád rozhodne v obľúbenej oddychovej zóne, ktorú pôvodne mali vyhlásiť za chránenú oblasť postaviť luxusný hotel, rozhodne sa bojovať za miesto, ktoré bolo vždy dôležitou súčasťou jej života.
|
Čierna káva bez cukru, akurát taká silná ako mal rád. Jej súčasťou však bolo ja niečo iné, príchuť, ktorú predtým nepoznal, no nemohol poprieť, že už teraz je touto drobnou zmenou nadšený. To, že Rey si úspešne poradila s touto prvou úlohou, ho vôbec neznepokojilo. V najbližšom čase odíde. Na tomto jeho rozhodnutí nemôže nič zmeniť ani to, ako veľmi jej záleží na projekte Morské oko.
Nič na tom nemohlo zmeniť ani to, ako vydesene sa naňho dívala potom, keď po zaklopaní vošla do jeho kancelárie.
„Ako ste sa rozhodli, slečna Skywalkerová?“
Skutočne dúfal, že bude rozumná a rozhodne sa mu ustúpiť z cesty. V opačnom prípade bol rozhodnutý použiť všetky dostupné prostriedky na to, aby čo najskôr vypadla z jeho života.
„Ostanem tu a budem pre vás pracovať, pane.“
„Asi sme si nerozumeli, slečna Skywalkerová. No predpokladám, že budeme mať dosť času, na to aby ste pochopili, že žiadny projekt nestojí za stratu vašej dôstojnosti, všakže?“
„O čom to hovoríte, pane?“
Usmial sa. Mal ju presne tam, kde ju chcel mať. Stačilo len urobiť ten posledný rozhodujúci krok.
Hux vstal zo svojho miesta, zamkol dvere svojej kancelárie a pomaly ako šelma blížiaca sa k svojej koristi, prinútil svoju novú asistentku cúvnuť k sklenenému výklenku.
„Neopovažujte sa ma urážať, Armitage Hux. Nedovolím vám, aby ste...“
„Čo presne mi nedovolíte, slečna Skywalkerová? Tu ste na mojom území. Môžem si dovoliť čokoľvek.“
Pomaly položil ruky na jej plecia. Chvela sa, viac než predtým a on jej dal najavo, že dokonale ovláda hru, ktorej sa teraz mala stať súčasťou aj ona.
„Vy... vy... ste... podliak...“
Hlesla, keď ju jeho ruka začala hladiť. Cez ten jej pekný kostýmček, prechádzala po celom jej dokonale nevinnom tele.
„Áno, presne tak, preto pre vás bude najlepšie, ak sa nebudete dlho zdržiavať v mojej prítomnosti.“
„Neodídem. Neprinútite ma k tomu!“ hlesla šokovane, keď pocítila ako sa jemne dotkol lemu jej sukne. Urobil to v okamihu, keď si bol istý, že sa v jej tele prebúdza vzrušenie, aj keď očividne práve teraz nebola nadšená tým, že nad ňou tak rýchlo získal kontrolu. No on veľmi dobre vedel, čo robí.
„Skutočne?“
Jeho ruka zastala v tom kritickom okamihu a len jemne prechádzala po jej stehne. Bola nádherná absolútne celá, to musel uznať.
„Neprinútite ma odísť.“
„Ako si želáte, môžeme sa spolu rozprávať aj na úrovni, ktorej budeme rozumieť aj bez slov.“
„Vy... podliak... bastard...“ hlesla, keď jej siahol pod sukňu. Jeho ruka vkĺzla do jej nohavičiek a našla citlivý bod.
Počul ako tlmene vzlykla.
Po tvári mu prešiel temný úsmev. Možno to napokon bude väčšia zábava, než si pôvodne myslel.
Oprela sa oňho, bez toho, aby o tom vôbec uvažovala sa absolútne inštinktívne ocitla v pozícii, ktorá bola pre nich oboch príjemná. Druhou rukou ju objal pevnejšie.
„Kto by to o vás povedal, slečna Skywalkerová,“ pošepol jej spôsobom, ktorým jej dal jasne najavo, že ani on nemá v úmysle ustúpiť.
„Nenávidím vás!“
„To je naozaj škoda, lebo ja vás možno milujem.“
Jeho prsty ju jemne masírovali, pomaly priam mučivo, v nej prebúdzali túžbu po rozkoši.
Chvela sa ešte intenzívnejšie, bojovala s túžbou opäť sa nejakým spôsobom prejaviť.
„Už som vám povedala, čo k vám cítim.“
„Pochopiteľne.“
Zmenil taktiku a pohyby svoje ruky prispôsobil tomu, čo najviac potrebovala. Netrvalo dlho a nekontrolovane vzlykala.
„Vy... nenávidím... vy... vy... nie... áno... nie... ne...áno... áno...viac... áno....“
Cítil ako sa ho chvíľu držala pevnejšie a počul jej vlastný hlas, absolútne ovládnutý vyvrcholením.
Držal ju pri sebe, objímal ju, tak dlho až kým ho napokon prudko neodstrčila. Vrazil do stola.
„Pomaly, slečna Skywalkerová.“
Pocítil na tvári dotyk jej ruky, no nie práve najpríjemnejší. Strelila mu facku, zrejme takú silnú, ako len dokázala.
***
„Ako sa to mohlo stať!“ Hux sa pristihol pritom, že kričí na študentku, ktorú zamestnával, aby sa starala o Crystal, ak mal príliš nabitý program, dnes mal toho opäť veľa na práci a jeho sústredenosť nebola úplne stopercentná, musel myslieť aj na ten firemný večierok, ktorý sa bude konať v Renovej vile. Rey mu to pochopiteľne nestihla oznámiť, no Phasma mu to pripomenula hneď potom ako sa vrátila so svojím šéfom.
Bolo to to posledné miesto, kam Hux túžil ísť, no vedel, že vyvliecť sa z toho, nebolo nateraz možné.
Ren si prial zachovávať zdanie, že všetci bez výnimky sa podriaďujú jeho príkazom, táto akcia patrila k tým typickým demonštráciám sily, ktorú nebolo možné vynechať. Bez ohľadu na to, že na niečo také nemal náladu.
Vidieť Rena, ako Rey uvádza do svojho sveta, malo byť preňho až príliš krutou skúškou už samo o sebe.
„Prepáčte mi to, pán Hux, len som sa na chvíľu otočila, a skrátka sa to stalo. Veľmi ma to mrzí, pane. Budem si dávať lepší pozor.“
„Pozhovárame sa o tom u veterinára, ste na klinike, ktorú som vám uviedol medzi kontaktami?“
„Áno, pane, Crystal už vyšetrujú.“
„Tak sa uvidíme tam.“
„Dobre, pane.“
Plakala mu do telefónu, jeho to však ani trochu nezaujímalo. Záležalo mu len na Crystal, na tom, aby bola v poriadku.
Chcel jej povedať, že sa to viac nestane, lebo odteraz si bude musieť hľadať inú brigádu, no rozhodol sa, že s tým počká, až keď sa spolu ešte raz pozhovárajú, teraz bol príliš nahnevaný na to, aby sa dokázal rozhodnúť správne.
Nahnevaný na najvyššiu možnú mieru opustil svoju kanceláriu, Rey bola stále ešte na školení, no hneď k nemu prišla aspoň Phasma.
„Je všetko v poriadku, pane?“
„Nie, nie je, musím súrne odísť, pre nikoho tu nie som a neviem, kedy sa vrátim.“
„Rozumiem, pane.“
Predpokladal, že sa na ňu bude môcť spoľahnúť, Rey sa ešte len zoznamovala so všetkým, čo sa tejto práce týkalo.
Phasma bola špičkou v tomto odbore. Pôvodne si vždy prial pracovať s ňou, nič sa nezmenilo na dôvere, ktorú k nej cítil, aj napriek tomu, že bola Renovou asistentkou.
***
Keď jeho auto zastalo pred klinikou, hnev ho už čiastočne prešiel, vystriedal ho strach a znepokojenie, spojené s možnosťou, že by mohol stratiť jedinú bytosť, o ktorej láske nemal najmenšie pochybnosti.
To, ako veľmi je preňho Crystal dôležitá, si uvedomoval až teraz, keď mu mysľou prechádzali hrozivé scenáre spojené s možnosťou, že by ho už viac neprišla privítať, že by mu už viac nerobila spoločnosť.
Jeho obavy boli aspoň čiastočne utíšené, keď mal možnosť pozhovárať sa s doktorom. Vydesená Jenny stála pri ňom, stále ešte plakala, no on sa nedokázal prinútiť k tomu, aby s ňou súcitil.
Stále jej nemohol odpustiť, že dovolila, aby sa Crystal zranila. Neschádzali mu z mysle všetko, čo sa mohlo stať, ak by skutočne došlo k tomu najhoršiemu.
„Bude v poriadku, ošetrili sme ju a dali sme jej lieky, necháme si ju tu na pozorovanie celú noc, no predpokladám, že zajtra už bude pripravená na to, aby ste si ju mohli prevziať.“
„Ďakujem, doktor Elijah. Smiem ju vidieť?“
Vedel, že sa nedokáže upokojiť, kým ju neuvidí, kým sa sám nepresvedčí o tom, že bude v poriadku, tak ako mu to doktor sľúbil.
„Áno, pán Hux, môžete ísť za ňou.“
Pocítil úľavu, keď sa ich pohľady opäť stretli a ona sa aspoň čiastočne pohla, akoby ho chcela opäť pozdraviť, akoby bola šťastná už len preto, že môže vidieť svojho pána.
Doktor Elijah sa rozhodol ich chvíľu nechať osamote.
„Prepáč mi to, moja malá, že som nemal čas sa ti venovať, prepáč mi to, viac sa to nestane,“ šepkal jej a opatrne ju hladkal.
Nechcel od nej odísť, bál sa, že keď z nej spustí oči, opäť sa jej niečo stane, no vedel, že tu nemôže ostať, klinika mala svoje vlastné pravidlá.
Ostal pri nej tak dlho, ako to bolo možné.
„Teraz budeš pokojne oddychovať a ja sa po teba ráno vrátim, uvidíš, že všetko bude v poriadku.“
Potom sa vrátil k svojej zamestnanými, ktorá naňho napriek neskorej hodine ešte stále čakala.
„Pane, ja...“
„Choď domov, dnes už nechcem nič počuť, Jenny.“
„Ešte raz prepáčte, ja som naozaj nechcela.“
„Viem, to však nič nemení na tom, ako veľmi si ma sklamala.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára