Druhá kapitola

Mať sex so svojím profesorom. Nemyslieť na dôsledky, nič neľutovať. 

Ale čo ak to nie je až také jednoduché ako si Alison pôvodne myslela?

Dosiahnutý počet bodov z úlohy 3: 0 Maximálny počet bodov: 10 Srdce sa jej prudko rozbúchalo, keď si prečítala email so svojím posledným hodnotením. Ruky sa jej chveli a nejaký čas len nechápavo hľadela na displej svojho smartfónu. Odovzdala Evansovi tri strany, všetky príklady aj dodatočné úlohy mala vyriešené. Nanovo prečítala niekoľko kapitol z Úvodu do logiky. Dokonca si to kontrolovala aj so študijnou skupinou, do ktorej sa prihlásila. Nič nenasvedčovalo tomu, že by aj tentoraz mohla získať to najhoršie hodnotenie. Naozaj nemala chuť ísť na stretnutie s Evansom, ale nedokázala prestať myslieť na to, čo sa stane, keď to aj naďalej bude takto pokračovať. Čo vlastne proti nej má, že jej nemôže ani spravodlivo ohodnotiť prácu? Prečo sa tak veľmi zameral na tú možnosť, že na tomto predmete za každých okolností neuspeje? Predstava, že by mala tento predmet absolvovať ešte raz bola pre ňu neprijateľná. Mel bola preč, povedala jej, že si len niečo musí zariadiť s Cameronom, a potom sa postará o Evansa. No veci sa zrejme nevyvíjali tak dobre ako predpokladala, keďže jej nedvíhala ani mobil ani neodpovedala na správy. Cameron bol jej bývalý, no ešte stále spolu telefonovali a niečo riešili. Mel o tom veľmi nechcela hovoriť a Alison na ňu nechcela tlačiť. O ich vzťahu toho vedela len veľmi málo. Videla ho len raz na Melinej narodeninovej oslave, no obaja boli vtedy takí zamilovaní a šťastní. Potom zrazu Mel jedného dňa povedala Alison, že je medzi nimi koniec. Zavrela do svojej izby, istý čas nebola na internete a prerušila kontakty absolútne so všetkými. Trvalo takmer týždeň, kým sa, Alison podarilo ju presvedčiť, aby vyšla z postele. Ešte stále to pre ňu bola citlivá záležitosť. Pôvodne to Alison chcela využiť na to, aby sa mohla vyvliecť so stretnutia s Evansom, no pochopila, že za daných okolností bude lepšie využiť každú jednu šancu, ako ho presvedčiť, aby svoje rozhodnutie prehodnotil. Obliekla sa, upravila a opatrne sa dotkla tetovania slnka na pravom pleci, aby si dodala odvahu. Bol to jej rituál pred tými najhoršími skúškami. Časť svetla si niesla so sebou, aj keby mala prechádzať absolútnou temnotou. Rodičom sa to tetovanie nikdy nepáčilo, pre ňu však bolo dôležitejšie než akékoľvek iné rozhodnutie v jej doterajšom živote. Všetko, čo sa stalo potom, bolo už poznačené absolútnym strachom. A nutnosťou spoliehať sa na pomoc iných. Chodby internátu boli dnes nezvyčajne tiché. Alison pomaly prešla po dlhých schodoch, smerom k východu. Po celý čas bojovala s možnosťou, či by predsa len nebolo lepšie vrátiť sa späť do izby a radšej pokračovať v čítaní Platóna. Včera ešte ani len poriadne nezačala a potrebovala si ešte dokončiť konspekt na dejiny. No nemohla prestať myslieť na ten mail a na všetko, čo s ním súviselo. Evansa to možno nezastaví, no ona aspoň nebude mať pocit, že sa nepokúsila dospieť aspoň k určitému kompromisu. Za tie posledné týždne sa toho nazbieralo viac než dosť a ona potrebovala odpovede, na otázky, ktoré jej nedovolili pokojne spávať. Vonku už bola tma, keď prechádzala kempusom, po tej dobrej známej ceste. Míňala lavičky a trávnik, na ktorých študenti zvyčajne sedávajú počas teplých letných dní. Teraz boli prázdne a obklopené takmer až nezvyčajným pokojom. Znepokojená blížiacou sa konfrontáciou stále zvažovala možnosť ústupu. Povedala tomu nutkaniu jasné nie. Utiecť a schovať sa môže potom, zatiaľ ešte nie vyčerpala všetky možnosti. Snažila sa kráčať rýchlo a neobzerať sa späť. Úzkosť, ktorú pocítila, keď vstúpila do hlavnej budovy už poznala takmer dôverne. Bola prenasledovaní strachom a obavami, až kým nezaklopala na dvere Evansovho kabinetu. Ozvalo sa niečo, čo mohla považovať za pozvanie ďalej. Pomaly otvorila dvere, ruky sa jej chveli, snažila sa ovládnuť záchvevy paniky. Profesor sedel v úplnej tme, kreslo mal obrátené smerom k oknu. Siahla po vypínači a zapla svetlo, aby sa ubezpečila, je v poriadku. Pohľadom prešla po prázdnej fľaši prevrátenej na stole a poháriku polozenom vedľa nej. Pochopila, že si zrejme na konzultácie nevybrala ten správny čas. „Prepáčte, pán profesor, asi bude lepšie, keď sa u vás zastavím zajtra.“ Hlas sa jej chvel. Toto naozaj vidieť nechcela. „To nebude potrebné, slečna Parkerová.“ Profesor Evans bez problémov vstal a pre meral si ju pohľadom rovnako ako počas toho dnešného incidentu. „Slečna Martinová už so mnou hovoriť nepotrebuje?“ „Neviem, pane. Ja som sem prišla hlavne kvôli tomu, aby sme sa pozhovárali o hodnoteniach mojich posledných úloh.“ Neodvážila sa mu hneď vytknúť spôsob akým s ňou jedná na svojich hodinách. Na to ešte nenašla dostatočnú odvahu. „Hodnotenie vašich úloh je v absolútnom poriadku, slečna Parkerová. Nevidím dôvodoch na ich prehodnocovanie.“ Povedal to bez tohto, aby sa na ne opäť čo i len a chvíľu pozrel. Opäť sa v nej prebudil hnev, ktorý sa už aj len nesnažila dostať pod kontrolu. „Boli by ste ochotný aspoň so mnou prejsť tu poslednú úlohu. Dôsledne som sa na ňu pripravovala a v študijnej skupine sme prebrali všetko podstatné. Dokážem vám, že už tomu rozumiem omnoho lepšie než som predtým. Pokojne mi dajte aj nový príklad, ak to uznáte za vhodné. “ „Za určitých podmienok by sme sa mohli dohodnúť , slečna Parkerová. To, že s vami neprišla slečna Martinová nám dáva viac možností na dosiahnutie vzájomne výhodnej dohody. “ „Čo presne tým myslíte, pán profesor?“ „Povedzme, že by som vám dal šancu si vaše hodnotenie opraviť týmto spôsobom, ak vy na oplátku budete súhlasiť s možnosťou, že by sme sa mohli bližšie spoznať.“ Evans nevyzeral, že by bol odkázaný na hry podobného druhu, o to viac Alison šokovalo, že niečo také navrhol práve jej. „Nemysleli ste to vážne, však?!“ To, že bol trochu mimo ho mám hľadať aspoň čiastočne ospravedlniť, ale nezdalo sa, že je spoločensky unavený až tak, aby si neuvedomoval, čo všetko podobnou ponukou riskuje. „Ak mi dovolíte, aby som sa stal vašim mentorom, postarám sa o to, aby výhody prevyšovali všetky možné riziká, slečna Parkerová.“