Obyčajné dievča 2. kapitola

 

Rey (19) je známa ekoaktivistka a influencerka. Keď sa korporácia Prvý rád rozhodne v obľúbenej oddychovej zóne, ktorú pôvodne mali vyhlásiť za chránenú oblasť postaviť luxusný hotel, rozhodne sa bojovať za miesto, ktoré bolo vždy dôležitou súčasťou jej života.

Tentoraz jej však v ceste stojí mladý developer, obávaný Kylo Ren, ktorého spoločnosť dosiaľ získala všetko, o čo prejavil záujem.

Stretnutie s ním navždy zmení jej doterajší život. 

Keď Rey na druhý deň ráno prišla do sídla Raddusu, vládlo tam takmer až neobvyklé ticho a smútok.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa Poa Damerona, oficiálneho zástupcu Lei Organy, ktorý práve sedel na jej mieste a zrejme ešte vybavoval nejaké telefonáty. Pri jeho stole bol aj BB-8, jeho najlepší priateľ a spoločník, ktorý hneď prejavil záujem o Snow, ktorú si priniesla so sebou. Do Raddusu si mohla pokojne priviesť svoje domáce zvieratko, Leia vtom nevidela žiadny problém.

„Ahoj, Rey. Han Solo mal včera srdcovú príhodu, Leia musela ísť urýchlene do nemocnice a aj ja budem musieť teraz odísť. Je potrebné ešte zariadiť nejaké ďalšie dokumenty. Zdá sa, že budeme mať kontrolu ohľadom nášho financovania, bude lepšie, ak sa na to poriadne pripravíme.“

Han Solo. Muž, ktorého v podstate obdivovala, jeho príbeh sa k nej dostal, keďže sledovala oblasť, o ktorú sa predtým zaujímal, stretla sa s ním len raz, pred dvomi dňami, keď prišiel navštíviť svoju bývalú manželku. Bola vtedy v Leinej kancelárii, a tak jej ho aj oficiálne predstavili.

Na Rey urobil veľmi dobrý dojem, no nemala čas sa s ním dlho zhovárať, priali si ostať osamote, a ona to plne rešpektovala. Vedela si predstaviť, ako veľmi z toho musí byť jej nová zamestnávateľka zničená. O Hanovi často hovorila, možno aj bez toho, aby si vôbec uvedomila, ako často ho vlastne spomína.

„V ktorej nemocnici leží?“

„Dole v Jamesovej. Dobre, že už prišla skôr, vlastne som ťa chcel požiadať, aby si jej priniesla nejaké veci. Vyzerá to tak, že tam ostane na noc.“

„Mám ísť k nej domov?“ nevedela, či sa jej niečo také bude páčiť, ešte sa nepoznali tak dlho, aby jej mohla plne dôverovať, aj keď Leia bola k nej veľmi milá a mimoriadne ústretová.

„Áno, dám ti kľúč, teraz u nej dočasne bývam, vybavil by som to sám, no tá záležitosť s kontrolórmi nepočká.“

„Ja to zvládnem, ak tu môžem nechať Snow,“ súhlasila Rey napokon.

„Áno, iste, Terry sa o ňu postará tak ako o BB-8, nemusíš mať obavy. Mimochodom, skvelé rozhodnutie a je veľmi zlatá, dúfam, že budem mať príležitosť sa s ňou skamarátiť.“

„Samozrejme, veliteľ.“

Bola to jeho prezývka, ktorú tu dostal, lebo skutočne rád preberal velenie nad všetkým a nad všetkými, no nie v negatívnom zmysle slova.

***

Nastúpila do svojho služobného auta, ktoré jej v podstate požičala agentúra, pustila rádio a pomaly vycúvala z malého parkoviska.

Budova Raddusu vyzerala navonok, akoby bola poskladaná z dvoch rozdielnych častí, ktoré do seba tak celkom nezapadali. Bola to budova starého kina, ktorá istý čas chátrala.

Vnútorná časť však pôsobila sviežo a moderne. Leia sa postarala, aby bola vybavená všetkým, čo pracovníci agentúry potrebovali. Rey bola so svojím novým pracoviskom viac než spokojná.

Dúfala, že Snow bude v poriadku, nevyzeralo to tak, že by bola v strese, keď ju nechávala s BB-8 a Terry jej sľúbila, že jej zavolá, keby sa dialo niečo mimoriadne. Tak či tak mala v úmysle byť preč len hodinu. Odovzdať veci a vrátiť sa k prípravám na veľký protest, ktorý sa mal uskutočniť už zajtra.

Časť z pracovníkov Raddusu bola na mieste už teraz, časť z nich kempovala pri Morskom oku a ďalšia neďaleko sídla Prvého rádu, no bolo nutné ich vystriedať a začať skutočne veľkú kampaň, skôr než bude neskoro na ďalšie zásahy.

***

Netrvalo dlho a dostala sa do blízkosti bytu svojej zamestnávateľky. Cítila sa zvláštne, keď otočila kľúčom a vstúpila dovnútra.

Finn jej povedal, kde nájde veci, ktoré by mohla potrebovať a ona vzala len malú tašku, do ktorej ich mala v úmysle rýchlo vložiť.

Netrvalo dlho a bola so všetkým hotová, no keď sa vrátila späť do obývačky, uvedomila si, že do bytu vstúpil aj niekto ďalší.

„Čo tu robíš?“  prísny hlas mladého muža, takmer spôsobil, že pustila tašku priamo na zem. Mal na sebe mikinu s kapucňou a tmavé nohavice.

Zľakla sa, že niekto cudzí vošiel dovnútra a ona s ním bola zrazu sama.

„Na niečo som sa ťa pýtal!“

Pocítila ako ju pritisol bližšie k stene, jej srdce takmer zastalo.

„Ja...“ pokúšala sa prehovoriť, no celá sa chvela, pod vplyvom jeho takmer až neovládateľného hnevu.

Bol tak blízko, príliš blízko, chcela sa vyslobodiť z jeho pevného zovretia, no od strachu sa nedokázala ani len pohnúť.

„Kto ste? Čo tu vlastne chcete?“

„Som Ben Solo, syn majiteľky tohto bytu.“

Zdalo sa jej, akoby jeho hlas už niekde počula.

„... len ma požiadali, aby som vzala nejaké veci... pre Leiu, do nemocnice...“ dostala zo seba napokon.

„Prečo je v nemocnici?“

„Han Solo... on mal srdcovú príhodu...“

„Ja jej tie veci odnesiem, môžeš odísť.“

„Ale ja...“

„Povedal som, že jej ich odnesiem ja, som jej syn, kto si ty, že sa miešaš do našich vecí?“

„Ja som len, ja...“

Vzal z jej rúk tašku. Chcela protestovať, no stále nedokázala takmer ani len poriadne dýchať.

Nechal ju tam osamote, zosunula sa k stene, šokovaná tým, čo sa stalo. Oči sa jej zaliali slzami, tak veľmi sa bála, že je to zlodej, že jej ublíži.

Stále nemohla uveriť tomu, že Leia má takého syna. Nikdy ho pred ňou nespomínala ona, ani ostatní členovia agentúry.

Taký nepríjemný človek, správal sa takmer ako nejaké divé zviera. Ako skutočný netvor.

Necítila sa dobre, celá sa chvela, nedokázala rozumne uvažovať, potrebovala, aby po ňu niekto prišiel.

Ktokoľvek, kto by jej mohol pomôcť prekonať ten šok.

Finn bol preč mimo mesta, Poe mal dôležitú prácu a Leia, nevedela či náhodou neurobila nejakú chybu, bála sa jej zavolať.

Nechcela, aby ju niekto videl takúto, niekto zo zamestnancov agentúry, pre nich chcela byť vždy vzorom sily a rozhodnosti.

Zvolila to jediné číslo, ktoré ešte mala k dispozícii.

„Prosím, pomôžte mi...“

***

„Rey, ste v poriadku?“ Hux sa sklonil k stále sa ešte chvejúcej mladej žene, keď mu zavolala, nevedel, či by mal zdvihnúť, alebo nie, no napokon sa rozhodol, že s ňou bude hovoriť. Vôbec neočakával, že je práve on tou osobou, ktorú sa odvážila požiadať o pomoc.

„Neviem, ja nie som si istá.“

Plakala čoraz viac, celá sa chvela, musel to urobiť, musel ju objať. Chvela sa v jeho náručí, no nie až tak veľmi ako predtým, nemal veľké skúsenosti s utešovaním, kvôli jej stavu sa však rozhodol urobiť výnimku.

„Bude to v poriadku, ničoho sa viac nemusíte obávať,“ šepkal jej pokojným hlasom.

„Bol to netvor, skutočný netvor...“ opakovala zdesene.

„Kto Rey, kto vás tak vydesil?“

„Ben... Akýsi Ben Solo.“

To, ako veľmi jeho zamestnávateľ po tej mladej žene túži, si Hux uvedomil až teraz, musí ňou byť úplne posadnutý, keď už len ich náhodné stretnutie v ňom vyvolalo takú prudkú reakciu.

„Už je to v poriadku, nikto vám neublíži, Rey.“

Nevedel, prečo to povedal, bol zmätený so svojich vlastných pocitov. Prečo ju vlastne začal hladkať po vlasoch, prečo bol zrazu tak blízko, akoby mu skutočne záležalo na tom, aby sa upokojila.

„Máte pravdu, pán Hux, už je preč.“

 

Zrazu to bol on, kto musel bojovať s inštinktom, o ktorom nevedel, či ho bude viesť na správnu cestu, alebo spozná len trpkú prehru.

Chcel jej povedať, že ho môže osloviť aj inak, no jeho telo, akosi predbehlo jeho myšlienky a uvedomil si, že sa dotkol jej pier tými svojimi. Krása toho jediného okamihu bezvýhradného šťastia zasiahla aj jeho, ako zranenie, z ktorého sa už zrejme nedokáže len tak ľahko vyliečiť. Po prvý raz rozumel Renovej posadnutosti a čiastočne s ňou aj súhlasil. Nebolo možné odolať, bol to len márny boj, proti ktorému bol bezmocný aj on sám.

Výraz prekvapenia, ktorý sa mihol na jej tvári, vystriedali jeho vlastné obavy, že ho viac nebude považovať za dôveryhodného.

„Prepáčte, Rey, ja len... nechcel som, len som...“  Hux nevedel, čo by mal povedať, vôbec po prvý raz mu jeho zvyčajne chladne uvažujúca myseľ, neponúkla žiadne rozumné vysvetlenia. Cítil len ako mu prudko bije srdce, čo bola skutočnosť, ktorá sa nedala len tak ľahko ignorovať, niečo sa s ním stalo, ona s ním niečo urobila a bol pripravený sa proti tým novým pocitom brániť tak dlho, ako to len bude možné.

Chuť jej bozku ho obrala o možnosť premýšľať o akejkoľvek ďalšej stratégii. Jeho sebaovládania bolo podrobené skúške, keď sa rozhodla mu odpovedať bez akýchkoľvek slov. Nevinnejší bozk nikdy predtým nedostal, no nikdy preňho neznamenal tak veľa ako teraz.

Objala ho okolo krku a on ju bozkával, akoby to malo byť naposledy, akoby nič nebolo dôležitejšie než dotyk jej pier.

Chvíľu bol jej učiteľom, neskôr sa však učil on od nej, čo znamená skutočný bozk spojený s pocitmi, ktoré ani on sám nikdy nemal možnosť prežiť.

***

Chcel vrátiť späť ten okamih, keď sa správal hrubo k žene,  na ktorú nedokázal prestať myslieť.

Mohol ísť do nemocnice s ňou, teraz mohla stáť pri ňom. Namiesto toho musel čeliť matkiným výčitkám.

„Mohol si svojho otca prijať, Ben. Chcel sa s tebou len v pokoji po zhovárať, nič viac.“

„Nechcem s ním hovoriť, mama. Nič to nezmení na tom, ako som sa rozhodol. A zvykni si už konečne na moje nové meno.“

Rey povedal meno Solo, lebo sa jej ešte nechcel úplne vydať do rúk. Nebol pripravený s ňou zdieľať toto tajomstvo.

„Nie,  Ben, na to si ja nikdy nedokážem zvyknúť. Pre mňa vždy ostaneš mojím synom, nie osobou, ktorá slúži Snokovi.“

Vložil jej do rúk tašku, ktorou prišiel do nemocnice. Jej slová bolo posledným impulzom, ktorý potreboval na to, aby opustil bojové pole. Matka mu vyhlásila vojnu, a on sa s tým musel vyrovnať, no nikdy jej nedokázal povedať niečo, čo by ju skutočne zabolelo priamo do tváre, vedel, že ak neodíde, určite sa to stane, preto ju len jemne pobozkal na líce, akoby ta prekliata vojna medzi nimi nikdy neexistovala.

„Budem už musieť ísť, mama.“

„Prepáč, Ben, prosím, ostaň,“ chytila ho za ruku, jej dotyk ho takmer pálil, cítil výčitky, proti ktorým sa nedokázal ubrániť.

„Nemusíš sa mi ospravedlňovať, mama. Ešte prídem, ale teraz bude pre nás oboch najlepšie, ak má teraz necháš odísť.“

Pocítil, ako ho pomaly pustila a čiastočne si žiaľ želal, aby to neurobila.

„Tak dobre, syn môj, choď, ak je to nevyhnutné, chcem len, aby si vedel, že si u nás vždy vítaný. Bez ohľadu na to koľkokrát odídeš, vždy budem čakať na tvoj návrat.“

Pomaly prikývol a pozbieral všetku svoju silu, aby ju nechal čakať pred operačnou sálou. Pošle sem svojho zamestnanca, ktorý bude sledovať situáciu, a podrobne ho informovať, nechcel však, aby matka vedela, že mu na otcovom zdravotnom stave skutočne záleží. Neváhala by akúkoľvek jeho slabosť využiť proti nemu, aby dostala späť svojho syna. Kylo Ren nemal v úmysle sa nechať poraziť tak ľahko.

***

Prvá osoba, ktorú uvidel, keď vystúpil zo svojho auta, bola ona. Mladá aktivistka, ktorá sa rozhodla protestovať pred jeho firmou. Pár hodín zdanlivo bezcieľne blúdil po meste, kým sa mu podarilo aspoň čiastočne zmierniť hnev a frustráciu.

To, že mu práve teraz opäť padla do rúk, bolo preňho zdrojom novej nádeje.

Zdalo sa mu, akoby jedine jej prítomnosť v celom tom chaose dávala skutočný zmysel. Bola tak mladá, tak nevinná. V jej pohľade bola absolútna čistota, proti ktorej bol dokonca aj on, do určitej miery podliehal.

 

Dívala sa naňho ako na netvora, aj napriek tomu, že sa prezliekol do obleku a zbavil sa aj kapucne, túžil zmazať z jej tváre, akúkoľvek stopu po pohŕdaní. Jej oči mu hovorili, že je len chladnokrvný netvor, len beštia, ktorá si nezaslúži nič iné len jej pohŕdanie. Jej krásne oči ho priam vyzývali k boju, o ktorom vedel, že ho nemôže vyhrať.

Keď pristúpil k nej, bol si vedomý toho, že sám seba odsúdil na nepredstaviteľné muky.

„Som Kylo Ren, výkonný riaditeľ korporácie Prvý rád. Ak chcete skutočne niečo zmeniť, poďte so mnou do mojej kancelárie.“

Podal jej ruku a ona to akceptovala. Nespoznala ho, aspoň zatiaľ nie, stále mal šancu na uzavretie dohody.

„Som Rey, zástupkyňa organizácie Raddus, ak skutočne mate záujem o seriózne vyjednávanie, prijímam vašu ponuku.“

***

„Viem, ako sa cítiš moja, viem to veľmi dobre,“ Hux jemne hladkal Crystal, aj jemu svojím spôsobom chýbali šteniatka, aj keď to odmietal priznať, podarilo sa mu umiestniť aj posledné dve, opäť mal svoj byt pre seba, no bolo to ťažké, zvyknúť si na to, že sa ho už nebudú snažiť vtiahnuť do hry.

Nechal ju ležať na svojej posteli, aj keď to nemal vo zvyku, tentoraz však urobil výnimku takisto aj kvôli sebe a pocitom, ktoré ho určite dostanú do problémov, z ktorých nedokáže len tak ľahko vyviaznuť.

„Zvykneš si na to, my obaja si zvykneme,“ šepkal jej, no povedal to aj kvôli sebe, kvôli jeho vlastnej posadnutosti, ktorá sa musí skončiť.

Nemôže sa len tak ľahko vzdať svojho vlastného života, svojej kariéry, Rey ho bude nenávidieť, keď o ňom zistí pravdu. Bude pre ňu len klamárom a zbabelcom. Ren získa všetko tak ako vždy a jemu neostane nič.

Musí na ňu zabudnúť. Na jej bozky, na to ako sa cítil, keď mu povedala, že ho ešte chce vidieť.

Na to, ako veľmi by ju chcel, takmer až bolestná túžba po nej, to bolo niečo, čo predtým v takejto miere nepoznal.

Vedel, že bude trvať dlho, kým sa mu podarí to prekonať, no bude sa o to aspoň musieť snažiť.

Ak stratí všetko, čo doteraz vybudoval, čo mu ostane? Kým bude? Len slaboch, len hanba rodiny, tak ako to o ňom hovoril jeho otec.

Na Rey sa už viac nepozrie, nebude s ňou komunikovať. To bolo kruté predsavzatie, ktoré si bude musieť vryť do svojej mysle.

Nebolo by to prvý raz, čo niekoho úplne vymazal zo svojho života a zrejme ani naposledy.

Na jeho smartfóne pípla správa, ten zvuk ho vrátil späť do života, aspoň natoľko, aby po ňom siahol.

Rey

Musím s tebou hovoriť.

Nemal by jej odpovedať, bojoval s tým takmer až do úplného konca, no nechcel, aby si myslela, že naposledy urobila niečo, čo ho mohlo odradiť, rozhodol sa urobiť to jediné, čo považoval za správne.

Podľa toho, čo sa o nej dosiaľ dozvedel, predpokladal, že by to bola presne tá reakcia, ktorú by od nej mohol očakávať.

Nedokázal sa prinútiť k tomu jej takto ublížiť, keď sa ho rozhodla kontaktovať.

Armitage

Prepáč mi to, láska, viem, že som ti sľúbil, že ti pomôžem, keď to budeš potrebovať, ale nemôžem pre teba urobiť nič viac, než nechať ťa na pokoji. Pri našom prvom stretnutí som ti o tebe nepovedal celú pravdu, vyštudoval som ekológiu, no nie je to jediný odbor, ktorému som sa začal venovať. Študoval som súbežne s tým aj právo a začal som pracovať vo firme, v ktorej dlhé roky pôsobil aj môj otec. Stal som sa riaditeľom odboru enviromentalistiky korporácie Prvý rád. Nechcel som ťa oklamať, no ani som ti nedokázal povedať celú pravdu.

Po odoslaní tej odpovede cítil silný tlak na hrudi, jeho telo sa takmer chvelo znepokojením, bude ho nenávidieť, bude jej nepriateľom, no vzdá sa jej aspoň s čistým štítom, aspoň raz zabudne na intrigy a úskoky a urobí to, čo považuje za najlepšie, bez ohľadu na svoj vlastný prospech.

Nazval ju aj tým slovom, po prvý raz a naposledy, lebo veril, že to ju odradí už úplne, keďže práve on sám predstavuje všetko, proti čomu bojuje.

Ticho, ktoré nastalo po tejto jeho správe, ktorá ich mala zachrániť v podstate oboch, bolo spojené s mučivou bolesťou, ktorú nikdy predtým nepoznal. No ak to dokázal raz, dokáže to možno znovu, keď stretne osobu, ktorej nedokáže svojimi činmi ublížiť, osobu, ktorá mu možno nechtiac nespôsobí takú obrovskú bolesť.

***

Pred niekoľkými hodinami...

Kabína výťahu sa pomaly rozbehla, stáli tak blízko seba, až Rey takmer cítila tlak spojený s jeho blízkosťou.

Kylo Ren bol iný než čakala, videla ho párkrát v televízií, väčšinou v sprievode hovorcu firmy, no nikdy mu nevenovala žiadnu mimoriadnu pozornosť. Nikdy predtým si neuvedomila, že je tak vysoký, povedzme, že bol fyzicky príťažlivý, jej telo voči tomuto tvrdeniu nenašlo žiadne protiargumenty, v jeho pohľade však bol chlad, ktorého sa obávala, zdalo sa jej, akoby to nebolo po prvý raz, čo stojí tak blízko neho, no možno to bol len pocit, spojený s jej vlastným vnútorným zmätkom, ktorému čelila potom, ako sa stretla so zosobnením skutočného strachu. Ben Solo ju vydesil tak ako nikto iný, dokonca natoľko, že hľadala útechu v náručí muža, ktorého len nedávno spoznala, čo nebolo v súlade s jej morálnymi princípmi.

To jediné jej ostalo po rodinnej bunke, v ktorej žila, morálne princípy, ktoré akoby celkom nepatrili do doby, v ktorej mala možnosť žiť. Po prvý raz pocítila skutočné vzrušenie, po prvý raz skutočne objavovala to kým je a čo všetko by mohla dosiahnuť.

Chcela sa vzoprieť všetkému, čo doteraz poznala, cítiť slobodu, ktorá jej nikdy nebola dopriata.

Ren bol pokojný, natoľko pokojný až ju to zmiatlo, takmer sa na ňu ani len nedíval, akoby žil vo svojom vlastnom svete, kam ona, absolútne bezvýznamná Rey, nepatrila. To bol dojem, ktorý nadobudla, keď stáli vedľa seba, no nie ako seberovní, ale len ako súperi.

„Veľa si od nášho rozhovoru nesľubujte, pán Ren, organizácia Raddus nemá v úmysle vzdať sa svojej možnosti na legálny protest.“

„Organizáciu Raddus už čoskoro zničím, Rey, mali by ste byť na to pripravená.“

„To vám nikdy nedovolím.“

„Nebudem si pýtať dovolenie, ani od vás, ani od nikoho.“

„Myslím si, že bude lepšie, ak tento rozhovor ukončíme, pane.“

Začínala ľutovať, že sa rozhodla pokračovať vo vyjednávaní v jeho kancelárii. Mala v úmysle zastaviť výťah, zastavili ju však jeho slová: „Ak teraz odídete, nebudem vám vtom brániť, výstavba hotela sa začne zajtra skoro ráno, bez ohľadu na akékoľvek protesty z vašej strany.“

Stiahla ruku a ostala stáť na svojom mieste, chvela sa znepokojením, ktoré jej takmer nedovolilo voľne dýchať.

***

Keď sa dvere výťahu otvorili na príslušnom poschodí, zdalo sa jej akoby sa opäť ocitla vo svete pevných zásad a nemenného poriadku. S Renom sa už nezhovárali, ona mlčala a on sa chvel od hnevu, ktorému sa márne snažila porozumieť.

Korporácia Prvý rád  bola iná než ten jednoduchý svet, z ktorého prišla, korporácia bola takmer ako živý organizmus podliehajúci rytmu, ktorému  sa všetci museli podriadiť.

Cítila, že aj ona je vystavená pokušeniam, ktoré nikdy predtým nemala možnosť spoznať. Bola v podstate odvedená doprava, k veľkým skleneným dverám, cez ktoré krátko pred nimi prešla svetlovlasá žena, jej pohľad bol tvrdý a chladný, no zároveň zachytila jemnú vlnu strachu, ktorú sa žena márne snažila zakryť.

„To bola Phasma, moja osobná asistentka.“

Povedal Kylo Ren, akoby skutočne záležalo na tom, aby poznala detaily tohto druhu, nemala vôbec v úmysle zdržať sa tu tak dlho, aby jej začalo záležať na menách zamestnancov, no nemala v úmysle ho provokovať, aspoň zatiaľ nie, preto len prikývla a dovolila mu, aby jej otvoril dvere.

 

Kylo Ren jej dovolil vstúpiť do jeho kancelárie, opäť pokojný, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.

Bola to pekná, priestranná miestnosť, jednoduchá, ale nie strohá ako niektoré časti ich firmy.

Zmierila sa aj s čiernobielou kombináciou, ktorá budila dojem takmer až krutej elegancie. No bolo na nej aj niečo temné, niečo čo sa neodvážila pomenovať, no jej srdce pocítilo istý druh ohrozenia.

„Som ochotný vás vypočuť a vybrať pre projekt luxusného hotela, iné miesto než morské oko, dovolím vám dokonca vybrať z niekoľkých možností, no mám jednu podmienku, Rey. Finančná strata, ktorej sa tým firma nevyhne musí byť kompenzovaná niečím, na čom mi záleží viac než momentálnom zisku.“

„Akú podmienku?“ opýtala sa mladá žena podozrievavo.

Mladý developer pred ňu položil akési červené dosky, v ktorých boli dokumenty. Bola to pracovná zmluva.

„Čo to má znamenať? Aká pracovná zmluva?“

„Chcem, aby ste spoznali mňa a moju korporáciu, nielen z pohľadu členov Raddusu, ktorí vám povedali len samé lži a klamstvá. Chcem, aby ste sa skutočne spoznali mňa a moju firmu, Rey."

Istý čas len mlčala a dívala sa naňho. Očakávala všetko od vydierania, zastrašovania až po skutočné vyjednávanie, nie však to, že jej dá pracovnú ponuku, to bolo to posledné, čo si myslela, že by mohol pre ňu urobiť.

Jeho tmavé oči ju pozorovali, takmer z nej nespustil oči, cítila preto do určitej miery nepríjemný tlak, no zároveň aj jemný náznak potešenia spojený s možnosťou, že sa na ňu takýmto spôsobom díva tak, lebo o ňu prejavuje záujem.

Bola predsa len obyčajným dievčaťom, s úplne inými problémami, ktoré sa nedali porovnávať s tým, čo zažíval on. A predsa sa zdalo, že naňho urobila dojem, bez toho, aby si vôbec uvedomila, kedy sa to stalo a za akých okolností.

„Tomu, čo ste mi povedali rozumiem, no stále mi nie je jasné, prečo ste si so všetkých predstaviteľov Raddusu vybrali práve mňa? Musím vás upozorniť, že na jeho vedenie nemám ani zďaleka taký veľký vplyv, akoby sa mohlo zdať,“ odhodlala sa ho na to napriek stiahnutému hrdlu opýtať, a takisto aj upozorniť na to, že sa možno zmýlil, ak si myslí, že organizácia nebude vedieť, ako ďalej, ak by súhlasila.

Cítila sa zvláštne, že s tým mužom hovorí tak otvorene, akoby sa snažila odstrániť neviditeľnú bariéru, ktorú medzi nich postavili odlišné svety, z ktorých pochádzali.

„Verím, že je to jediná možnosť ako dospieť k rozumnému kompromisu. Raddus považuje moju firmu a mňa za čisté zlo, no vy ešte stále máte nádej pochopiť a prijať pravdu. Verím, že sa nám podarí dospieť k rozumnému riešeniu, práve preto, že nie ste až natoľko zainteresovaná do hry, ktorú rozohralo vedenie Raddusu proti mne, a keďže ste boli poverená vyjednávaním vy osobne, verím, že práve vy dokážete byť tou osobou, ktorá zastaví tú nekonečnú vojnu bez zbytočných strát.“

To už bola vyhrážka, alebo len pripomenutie toho, kým Rey skutočne je? Nevedela to celkom posúdiť, nevyznala sa v hrách a intrigách, vždy sa spoliehala skôr na úprimnú snahu vyriešiť všetko, čo sa jej postaví do cesty.

„Koľko času mi dáte na rozmyslenie?“

„Ponuka má obmedzenú platnosť. Musíte sa rozhodnúť skôr než opustíte túto kanceláriu, Rey. Mrzí ma to, no nemôžem vám dať viac času.“

„Ako si želáte, pán Ren. Prezriem si podrobnejšie vašu ponuku a hneď vám dám aj odpoveď.“

Pomaly prikývol a sadol si na svoje miesto, no stále na sebe cítila jeho pohľad, ktorý ju znepokojoval a privádzal čiastočne až do rozpakov.

Musela to však prekonať a sústrediť na dôležitejšie veci, pustila sa do podrobnejšieho čítania zmluvy, ak to bola jediná nádej na záchranu Morského oka, stálo to za zváženie, aj keď bude musieť svojim followerom vysvetliť svoje zámery a zrejme sa nedočká všeobecného pochopenia, dôležité však bolo zachrániť tú oblasť, pred úplným zničením, bolo to jedno z tých miest, ktoré si rozhodne zaslúžilo aspoň čiastočné nepohodlie z jej strany. No nemala v úmysle sa vzdať svojich cieľov, bolo to len dočasné zloženie zbraní, ktoré by nič nezmenilo na tom, kto je a za koho sa považuje.

***

Prišla jej ďalšia správa, práve keď sa jej konečne podarilo vyzdvihnúť Snow a vrátiť sa domov. Bola veľmi unavená, mala za sebou jeden z tých dní, keď si priala, aby radšej nemusela vstať z postele.

Po druhý raz počas tohto dňa bola šokovaná tým, čo si mala možnosť prečítať. Huxovu správu ešte stále vnútorne spracovávala, bolo pre ňu ťažké prijať, že pracuje pre Prvý rád, vôbec to od neho neočakávala.

Chcel by som sa vám ospravedlniť, za svoje neprimerané správanie v matkinom byte. Veľmi ma mrzí, to ako nespravodlivo som sa voči vám zachoval. Dúfam, že večera na zmierenie by mohla aspoň čiastočne zmierniť obavy, ktoré som vo vás vyvolal.

Ben Solo

Večera na zmierenie? To bolo niečo s čím Rey absolútne nepočítala, za iných okolností by súhlasila aspoň kvôli Lei, no netúžila po ďalších problémoch, ktoré by jej mohli skomplikovať život.

Rey

Vašu ponuku žiaľ nemôžem prijať, môjmu priateľovi by sa nepáčilo, keby som prijala pozvanie tohto druhu, ale aj tak vám ďakujem za snahu.

To bolo všetko, čo mala v úmysle dnes urobiť,  len mu dať odpoveď, nemala tú správnu náladu na dôležité rozhodnutia týkajúce sa muža, ku ktorému začala niečo cítiť. Ešte na to nebola vôbec pripravená.

***

Keď sa Hux dostal pred svoju kanceláriu, čakalo tam naňho prekvapenie, s ktorým vôbec nepočítal, technik inštaloval počítač a pripájal linku pre jeho asistentku, čo bola pomerne dobrá správa, zdvíhanie telefónov by dnes zrejme nezvládol s hrobovým pokojom.

„Dobrý deň, Armitage.“

Počul, ako ho niekto pozdravil, čo spôsobilo, že si prestal obzerať stôl a pomaly sa otočil smerom k príjemnej vôni, ktorá zaplavila jeho zmysli príjemnými pocitmi.

Chcel tú osobu napomenúť, aby sa neodvážila ho viac oslovovať krstným menom, to nebolo privilégium, ktoré by dal novému zamestnancovi.

Bola to však osoba, ktorá mu doslova vyrazila dych.

Díval sa na ňu a nedokázal prestať, len tam stál ako jedna z tých podarených živých sôch. Jeho srdce prudko bilo a telo mal ako v ohni.

„Rey?“ podarilo sa mu zo seba napokon dostať s dosť veľkými ťažkosťami.

„Od dnešného dňa budem vašou novou asistentkou, pane.“