Prvá kapitola

 Mať sex so svojím profesorom. Nemyslieť na dôsledky, nič neľutovať. 

Ale čo ak to nie je až také jednoduché ako si Alison pôvodne myslela?

Bežala. Cítila každý úder svojho srdca, každý ďalší krok. Bolela ju hlava. Nemohla sa poriadne nadýchnuť, no musela pokračovať ďalej. Alison nemala žiadnu inú možnosť, len čeliť dôsledkom svojho posledného rozhodnutia. Vedela, že ten večierok ju vyjde draho, no nepočítala s tým, že sa bude cítiť až tak zle. No nemala možnosť sa z toho ani len úplne spamätať. Hlavne kvôli nemu a kvôli tomu, čo by nastalo, keby sa rozhodla práve teraz vynechať jeho prednášku.
Ostávali už len jedny dvere. Konečne bola pred nimi a potom už len ďalšia dlhá chodba. Počula ozvenu svojich vlastných krokov a tlkot srdca, ktorý ju nútil zastaviť. Prinútila sa bežať ďalej, tak dlho, až kým sa takmer nedostala k svojmu cieľu.
Miestnosť 132 C bola celkom na konci tej dlhej cesty. Dvere ešte neboli zavreté, pocítila úľavu a konečne mohla zhlboka dýchať. Prednáška z logiky a metodológie vedy II ešte nezačala. Vyhne sa tomu najhoršiemu. Možno.
 Srdce jej prudko bilo a cítila slabý náznak znepokojenia spojeného s blízkosťou príliš veľkého davu ľudí. Pohľad jej zablúdil do zadných radov, ktoré boli úplne obsadené. Hľadala medzi výrazné ružové vlasy siahajúce takmer až po pás. No videla len rôznu zmes bežných účesov a jedny vskutku zaujímavé dredy.  
„Ali, tu som," zamávala na ňu jej najlepšia kamarátka Mel z predného radu. Alison neverila vlastným očiam. Ona to naozaj urobila, aj napriek tomu, že ju vyslovene žiadala o to, aby im obsadila miesto v poslednom rade. Snažila sa nebrať si to príliš osobne. Vedela, že Mel nechce nosiť okuliare a kvôli tomu si zvyčajne sadá dopredu, no dúfala, že aspoň dnes sa dokáže prekonať a nasadiť si ich.
Alison pomaly zamierila smerom k nej. Vôbec sa jej do toho nechcelo, no uprednostnila možnosť sadnúť si k nej než sedieť pri neznámych študentoch.
Dostala sa úplne do stredu, presne pred tabuľu, čo v nej vyvolalo novú vlnu paniky. Ostala stáť, chvíľu sa jej zdalo, že jej srdce bije tak prudko, až takmer cítila bolesť.
Bojovala s myšlienkou vykašľať sa na všetko a ujsť. No nechcela si ani len predstaviť, aké by to bolo musieť sa ospravedlňovať profesorovi Evansovi. Už vyčerpala všetky svoje možnosti, ďalšie absencie by znamenali veľké bodové straty.
„Stalo sa niečo, slečna Parkerová?" uvedomila si, že celá sála zrazu stíchla, keď jej za chrbtom zaznel jeho autoritatívny hlas.
„Nie, pán profesor," pozbierala sa aspoň natoľko, aby mu dokázala odpovedať. Celý jej svet sa stále chvel strachom a obavami.
Pochopila, že je stratená. Neostávalo jej nič iné len poddať sa tomu pocitu a nesnažiť sa viac bojovať.
Sklonila hlavu a pozrela sa na svoje topánky, mala na nohách len hnedé žabky, ktoré si predtým narýchlo požičala z Melinej skrinky. Odkladanie prania sa im opäť vypomstilo. Dokonca sa ani len nestihla prezliecť do niečoho vhodnejšieho než teplákov a čierneho trička. Dokonale nemožná.
„Slečna Parkerová, čakáte snáď na oficiálne pozvanie?" po slovách profesora Evansa zaznel smiech. Bol ako bodnutie priamo do srdca, ešte viac to znásobilo jej muky.
„Nie, pane," hlesla Alison potichu. Opäť to urobil. Kvôli nemu sa jej všetci smiali.
Padala stále hlbšie a hlbšie, v jednom okamihu bol práve on zosobnením všetkých jej najhorší obáv.
Prišla nová vlna smiechu, po ktorej sa celá chvela. Nevedela prečo si vybral práve ju? Prečo si vždy všíma len to, čo urobí ona? Aj ostatní meškajú? Aj ostatní majú strach? Prečo ho zaujímajú len jej pochybenia?
Ani nevedela ako presne sa dostala na svoje miesto, len cítila, že ju Mel chytila za ruku. Pomohlo jej to trochu sa spamätať a začať opäť pokojnejšie dýchať. Nebola sama, Mel tu bola vždy pre ňu a ako jediná poznala jej tajomstvo. Vedela s čím všetkým musí bojovať. Len vďaka nej sa jej podarilo aspoň čiastočne rozšíriť okruh miest, na ktorých sa cítila bezpečne. No práve jej presvedčovací talent však spôsobil, že dnes so všetkým meškala.
Kvôli večierku nejakého bratstva, na ktorý ju Mel doslova vytiahla v poslednej chvíli. Skutočne nechcela ísť a už vôbec nie v kostýme maidky. Nebola nikdy veľkou fanúšičkou cospleya, no vďaka svojej kamarátke sa dostala aj na con a napokon tam stretla kopu zaujímavých ľudí, s ktorými bola doteraz v kontakte aspoň online. Mel však naliehala, že je to jediný spôsob ako niečím zaujať. Čo sa aj skutočne stalo, no Alison ostala v jej tieni až do úplného konca. Hlavne potom ako sa objavil Owen, tretiak na filozofii, ktorý sa najprv prihovoril Alison. Bol jej sympatický, mali sa o čom rozprávať. Dokonca jej povedal aj to, aby si nebrala až tak to ako sa k nej Evans správa.
Spomenul niečo v tom zmysle, že je v poslednom čase nervózny aj na ich hodinách, a že aj on sám od neho dostal pár nepríjemných komentárov. Potom prišla Mel s nápojmi a on absolútne zabudol na to, ako dobre sa spolu bavili. Tak ako vždy to všetko ustúpilo do pozadia a ona sa stiahla. Opäť. Potom sa zabávala ešte viac, tancovala, dosť si aj vypila.
Ráno bolo kruté. Uvedomila si, že ak zmešká aj túto povinnú prednášku, bude musieť urobiť prácu na viac. Nebolo možné, aby jej kamarátka podpísala za ňu. To si nikto nedovolil, nie na jeho hodinách. Mel nechcela riskovať a ona ju nedokázala presvedčiť, aby sa o to pokúsila. Ráno odišla akosi priskoro, Mel ju ani nepočula opustiť internátnu izbu.
Povedala, že bolo ešte priskoro na to, aby ju budila a zrejme by ju aj tak neposlúchla.
Preto si opäť musela vypočuť nepríjemné poznámky z jeho strany. A zrejme nie posledné.
Nemala však inú možnosť len snažiť sa nedať najavo, ako veľmi ju to zasiahlo.
Otvorila svoje dosky a vybrala z nich svoj poznámkový blog. Potom ako si ju profesor prestal všímať a konečne sa otočil k tabuli, len so voľne kreslila a snažila sa trochu upokojiť. Doodling pomohol, hneď sa cítila omnoho lepšie.
Nič sa nedeje Ali, dozajtra všetci zabudnú na to, čo povedal. Opakovala si to ako svoju osobnú mantru. No nestačilo to.
 Tak ako vždy, len to nebude môcť len tak ľahko pustiť z hlavy. Keď k nej prišla prezenčka, podpísala sa a snažila sa venovať viac pozornosti prednáške svojho najmenej obľúbeného profesora.
Chris Evans napriek všetkému patril medzi najobľúbenejších učiteľov na Bostonskej. Okrem toho v takzvanom tajnom teste atraktivity dosiahol deväť bodov s desiatich na všetkých úrovniach. Aj keď Alison musela pripustiť, že na tejto škole nie je v tomto zmysle až taká veľká konkurencia. Škoda len, že body atraktivity nestačili na to, aby sa na jeho hodiny tešila. Doteraz pre ňu vždy boli neúprosným bojom, ktorý znásoboval jej vlastný strach.
Prednáška napokon ubehla pomerne rýchlo a bez väčších problémov. Alison sa už nemohla dočkať okamihu, keď opustia prednáškovú miestnosť. Už jej ostávalo len zajtra prežiť seminár s ním a po zvyšok týždňa by malo byť všetko v absolútnom poriadku.
No ešte si ani len poriadne nevzala veci a už sa schyľovalo k niečomu, čo si vôbec nepriala, no nedokázala to zastaviť.
„Takto to nemôže pokračovať. Ja sa s ním pozhováram," pošepla jej Mel, potom ako profesor odpojil kľúč od noteboku.
„Nie, to nie, nechaj to tak," snažila sa ju zastaviť, Alison, ale keď sa už Mel pre niečo rozhodla, bolo veľmi ťažké ju presvedčiť.
„Toto je už príliš a niekto s tým musí niečo robiť."
Opäť sa v nej po dlhom čase prebudila bojovníčka za spravodlivosť. Práve teraz to Alison vôbec nepotešilo, lebo tušila, že tým sa jej len podarí ešte viac priliať olej do ohňa. Tak sa radšej pre každý prípad držala pri nej, aby mohla okamžite zasiahnuť.  
„Pán profesor, smieme sa vami na chvíľu hovoriť?"
Evans sa k nim obrátil a obe si ich premeral pohľadom.
„Prepáčte, slečna...?"
„Martinová, Melanie Martinová," zopakovala mu Mel celé svoje meno so sebavedomím, ktoré jej Alison práve teraz skutočne závidela.
„Slečna Martinová, budete ma musieť ospravedlniť, žiaľ práve teraz nemám čas na doplňujúce otázky z vašej strany."
Okamžite sa ju snažil chladne odbiť.
„To, čo vám chcem povedať, pane, je dostatočne dôležité na to, aby ste nám obetovali aspoň pár minút," naliehala Mel napriek tomu ako nesúhlasne sa Alison tvárila.
„Ak je to skutočne až také dôležité, dnes o pol siedmej mám konzultačné hodiny vyhradené pre študentov."
„Tak dobre, prídeme," povedala Mel za obe. „Dovidenia, pán profesor."
„Dovidenia," pozrel na hodinky a opäť sa obrátil k noteboku, čo Alison využila na to, aby doslova vytiahla svoju kamarátku z prednáškovej miestnosti.
„Čo to malo znamenať?!" sykla znepokojene, keď sa dostali do bezpečnej vzdialenosti od prednáškovej miestnosti.
„Len sa ti snažím pomôcť, nič viac."
„Nepôjdem tam. Nemala by si sa do toho pliesť, bude to ešte horšie!" kričala na ňu Alison, aj napriek tomu, že tým práve teraz vzbudzovala viac pozornosti, než by potrebovala.
„Nebude, všetko si vysvetlíte a budete môcť normálne fungovať počas celého semestra. Ver mi, je to nevyhnutné."
„Nie, nie je!"
„Prosím ťa, snáď sa ho nebojíš, pôjdeme tam predsa spolu. Uvidíš, že ho presvedčím, aby ťa nechal na pokoji. Od zajtra sa tvoj život radikálne zmení k lepšiemu, sľubujem, zlatko."
Povzbudivo sa na ňu usmiala a na chvíľu ju jemne pohladila po pleciach, akoby tým celá vec bola vybavená.
Mel rozhodne vedela ako dosiahnuť to, čo chce. Alison sa neraz sama presvedčila o tom na akej vynikajúcej úrovni sú jej schopnosti vyjednávača. Mel sa chcela v budúcnosti profesionálne venovať mediácii a zrejme neodolala tej možnosti, získať nový prípad aj tu.
„Tak dobre, ale nebudeme tam dlho a nepovieš nič, čo by spôsobilo, že ma nenechá prejsť."
Alison si priala, aby pochopila, že s Evansom to nebude až také jednoduché. Možno osobná skúsenosť s jeho spôsobom jednania jej pomôže lepšie pochopiť, s kým má dočinenia. Mel nastúpila na tento odbor až neskôr, pre ňu to bol len príťažlivý profesor, ktorý možno práve teraz len nemá tú najlepšiu náladu. Nebola pri nej na úvode do filozofie, nepočula ako s ňou vtedy hovoril. Toto bol len slabý odvar toho ako ju pred všetkými zvykol ponižovať.
„Neboj sa, budem to mať pod kontrolou, sľubujem. Je to prvý krok k tvojej slobode, ver mi."