Obyčajné dievča 3. kapitola

 

Rey (19) je známa ekoaktivistka a influencerka. Keď sa korporácia Prvý rád rozhodne v obľúbenej oddychovej zóne, ktorú pôvodne mali vyhlásiť za chránenú oblasť postaviť luxusný hotel, rozhodne sa bojovať za miesto, ktoré bolo vždy dôležitou súčasťou jej života.

Tentoraz jej však v ceste stojí mladý developer, obávaný Kylo Ren, ktorého spoločnosť dosiaľ získala všetko, o čo prejavil záujem.

Stretnutie s ním navždy zmení jej doterajší život. 

Armitage Hux po prvý raz vo svojom živote nenachádzal slová, ktorými by opísal svoje momentálne pocity.

Zrazu bola tu. To dievča, ktoré už nikdy netúžil stretnúť. Osoba, ktorá v ňom ako jediná mohla opäť prebudiť temnotu, ale aj svetlo. Pri ich poslednom stretnutí zašiel priďaleko, zabudol kým je a akú hodnotu má preňho jeho vlastný pocit víťazstva. Ako sa len mohol nechať tak ľahko ovplyvniť osobou, ktorú si on sám prial kontrolovať? Bolo to priveľmi nebezpečné sa s ňou stýkať ešte aj preňho. Vedel ako málo niekedy delí pád od absolútneho víťazstva.

To, že bola teraz tu, bolo preňho ako úder priamo do tváre. Ako pripomienka všetkých jeho vlastných zlyhaní a nedokonalostí, ktoré tak veľmi nenávidel.

Časť z neho si samozrejme zúfalo želalo dostať tú šancu pomstiť sa Renovi za všetko, čo mu doteraz urobil, tá druhá však dúfala, že ona nebude chcieť pristúpiť na jeho hru. Nevedel, čo presne cíti a či to všetko nie je len spôsobené Renovým momentálnym záujmom o ňu. No zistiť to, bolo priveľmi nebezpečné pre nich všetkých.

„Poďte do mojej kancelárie,  slečna Skywalkerová,“ požiadal ju tak chladne, ako to len v danej situácii dokázal. Snažil sa nemyslieť na to, ako jej pristanú tie elegantné čierne šaty, bola krásna aj v tých obyčajných, to rozhodne nemal v úmysle popierať. Nepopieral to, že ju chce, no vedel, čo bude nasledovať, keď odhalí jeho pravú tvár.

Pocítil silný nepokoj, keď za sebou zavrel dvere, boli spolu osamote bez prítomnosti zvedavých očí. Preňho to však bol zrejme impulz na to, aby sa hneď začal rútiť do priepasti, z ktorej niet úniku.

Jeho kancelária predstavovala preňho len druh dočasného útočiska. Nevyhovovala mu jej veľkosť ani poloha.

Stále mohol ešte dúfať, že sa presťahuje do lepšej a väčšej, že raz Najvyšší vodca pochopí komu skutočne záleží na korporácii a kto je len jej nestabilným členom.

„Sadnite si, slečna Skywalkerová,“  hneď nasadil veliteľský tón a obrnil sa absolútnym chladom.

Nedovolí, aby ho porazilo obyčajné dievča, nedostal sa tak ďaleko preto, aby teraz všetko obetoval len kvôli nej.

Poslúchla a nijak zvlášť nekomentovala to, že sa s ňou zhováral inak než vtedy, keď medzi nimi došlo k tomu preňho teraz nepochopiteľnému kontaktu.

Nevedel, čo sa to s ním vtedy stalo a ani to vôbec nechcel riešiť. Bola to minulosť, na ktorú si prial čo najskôr zabudnúť.

„Kým budete pracovať v tejto kancelárii budem vaším nadriadeným. Budete ma oslovovať pán Hux, alebo pane, slečna Skywalkerová. V tejto firme platia určité interné predpisy, ktoré si budete musieť preštudovať a riadiť sa podľa nich. Ak sa teda skutočne rozhodnete, že chcete byť mojou asistentkou a nevrátite sa radšej k svojim eko aktivitám.“

„Samozrejme, pane, budem vás oslovovať tak, ako si to budete priať,“ tón jej hlasu sa zmenil. Hux pochopil, že jej úctu stráca každým ďalším okamihom ich rozhovoru, no bol to jediný spôsob, ako zastaviť pôsobenie tej jej nevinnosti a zničiť akúkoľvek možnosť, že by sa mohla preňho stať blízkou osobou.

„Som rád, že si rozumieme, slečna Skywalkerová,“ pokračoval nemilosrdne, nesnažil sa utíšiť jej hnev, práve naopak. Bol pripravený ju provokovať tak dlho, až kým ona sama neuzná za vhodné, že bude lepšie sa z jeho sveta čo najskôr stiahnuť.

„Viete veľmi dobre, že sa nemôžem vzdať tohto miesta. Povedala som vám, aké dôležité je zachrániť Morské oko.“

Hux vstal zo svojho miesta a pomaly zamieril späť k nej.

„Musím vás upozorniť, že na tomto mieste som si prial niekoho omnoho skúsenejšieho a skutočne oddaného korporácii. Viem si na tomto mieste predstaviť aj lepšieho kandidáta ako ste vy. Rozumiem vášmu rozčarovaniu týkajúcemu sa toho projektu, no tu na to budete musieť zabudnúť, je vám to jasné, však?“

„Áno, pane. Ani ja nie som nadšená našou možnou spoluprácou. Oklamali ste ma, hovorili ste so mnou, akoby ste boli jedným z nás.“

„Som jedným z vás, slečna Skywalkerová, na tom zrejme úplne nič nezmení ani moje súčasné postavenie. No životné okolnosti ma prinútili prehodnotiť svoje priority a prestať sa oddávať hlúpym snom, ktoré tak či tak nikam neviedli. Aj vy sa to čoskoro naučíte, o tom vôbec nepochybujem. Neoklamal som vás v tom, čo som vám povedal. Nebolo mojou povinnosťou povedať vám o mojich súčasných aktivitách. Ak ste odo mňa niečo také očakávali, budem vás musieť sklamať.“

„Možno vďaka mne pochopíte, že vaše sny neboli hlúpe a zbytočné. Možno som sem prišla aj preto, aby ste v budúcnosti oľutovali, že ste sa so mnou zhovárali týmto tónom. Je len na vás čo si budete o mojej prítomnosti v tejto firme myslieť. Ani ja nie som povinná vám nič vysvetľovať.“

Bol príjemne prekvapený tým, že sa mu rozhodla postaviť na odpor. Očakával, že sa opäť stane tým zraniteľným dievčatkom, ktoré ešte nedávno utešoval vo svojom náručí. Teraz mal však pred sebou silnú ženu. Fascinujúcu mladú eko aktivistku, ktorej by dokázal uveriť každé jedno slovo.

„Mám to chápať tak, že ste sa rozhodli ostať?“ Hux nemal v úmysle dať jej viac priestoru na to, si na ňom mohla vyliať svoj hnev. Nebol pripravený niečo také akceptovať.

„Áno, pane, ostanem tu tak dlho, ako to bude nevyhnutné na to.“

„Výborne, choďte sa teda oboznámiť s vaším pracovným stolom a s pridelenými heslami. A takisto budem potrebovať aj jednu kávu.“

„Akú kávu pijete, pane?“

„To si budete musieť zistiť, slečna Skywalkerová.“

Nechal ju odísť pobavený tým, ako sa jej aspoň nateraz darilo skrývať tú najhoršiu vlnu hnevu.

Zo svojho sveta ju dostane, tým si bol istý, bolo len otázkou času, kedy pochopí kde je jej miesto.

 

***

„Príliš často podliehaš svojmu hnevu, Ben,“ povedal mu jeho učiteľ, po dokončení posledného cvičenia. Rovnako, ako jeho matka sa odmietal vzdať možnosti pripomínať mu starý život.

Jemu jedinému to však dovolil bez toho, aby sa ho snažil presvedčiť, že je Kylo Ren.

„Zvíťazil som nad svojím protivníkom, to jediné považujem za dôležité.“

„Tentoraz, áno, ale tvoja myseľ párkrát počas boja zablúdil niekam ďaleko, keby tvoj súper nepodliehal vlastným slabostiam a nemal pred tebou až príliš veľký rešpekt, dopadlo by to inak.“

„Skutočne?“

„Áno, Ben, to je môj názor na dnešnú lekciu. Ak sa chceš zúčastniť súťaže, musíš ma presvedčiť o tom, že ťa tam nezabijú, o čom práve teraz presvedčený nie som.“

Tréning na jeden so špeciálnych turnajov organizovaných Najvyšším šéfom Snokom, bol preňho príležitosťou, ako posilniť svoje postavenie a v jeho očiach sa stať nástupcom, ktorému plne dôveruje. Nedokázal však aspoň zatiaľ splniť jeho posledný rozkaz, no čoskoro sa ton stane, zdiskredituje úplne svojho otca, zničí jeho dobré meno a otvorí tým cestu ďalším miliardovým projektom.

Jeho srdce by to však za daných okolností nemuselo vydržať, preto musel postupovať s mimoriadnou opatrnosťou.

„Som pripravený poraziť aj váš, sensei.“

Opäť vzal do rúk jednu z drevených palíc.

„Uvidíme, čo skutočne dokážeš, “ jeho učiteľ sa bez váhania postavil proti nemu. Ich boj bol krutou skúškou jeho odhodlania.

Skutočne sa snažil predvídať každý jeho krok, ich boj sa stával rýchlejším a surovejším. Jeho myseľ však opäť zablúdila, k veciam, na ktoré by nemal myslieť počas boja. Uvedomil si, že len automaticky odráža ďalšie údery a príliš podlieha radosti, spojenej s možnosťou, že hneď ako dokončí tréning, opäť ju uvidí. Bude sa jej môcť dívať do očí, bude mať aj ďalšiu šancu získať si ju, bez ohľadu na tie posledné správy, Rey patrí jemu, lebo on si ju vybral, žiadnu inú možnosť nebol ochotný pripustiť.

Na ničom nezáleží, len na tom, aby bola blízko neho, len na tom, aby pochopila, čo všetko jej môže ponúknuť on.

Padol na kolená a ťažko dýchal, potom ako nevykryl posledný úder. Už to nebola len učiteľova bežná taktika, ktorú za tie roky poznal naspamäť, bol to jeden z tých úderov, ktorý by mohol rozhodnúť o jeho osude.

„Opäť si zablúdil, Ben. Ešte nie si pripravený.“

Jeho učiteľ mu pomohol vstať a on to s pokorou prijal.

„Nebojte sa, sensei, keď príde ten čas, tak budem.“

***

Po príchode do kancelárie, ho privítalo biele šteňa, ktoré sa k nemu len veľmi opatrne priblížilo.

Dvere boli otvorené a Phasma nesedela na svojom mieste. Nevidel ani Rey, aspoň zatiaľ, jej pracovné miesto však bolo pripravené.

Nevedel, ako sa tam dostalo, bolo to preňho záhadou, ktorú mal v úmysle hneď rozlúštiť a vyvodiť z toho patričné dôsledky.

Opatrne sa dotkol jeho červeného obojku.

„Snow,“ vyslovil meno šteňaťa, stále ovládaný novou vlnou hnevu. Pozrel si aj meno a adresu majiteľa.

“ Rey, tak ty patríš, jej? Takže tvoja majiteľka to myslela vážne,“ spomenul si, že ho žiadala ešte o jeden špeciálny benefit, ani nevedel, ako s tým vlastne súhlasil.

Vyzeralo to akoby sa tá malá, o ktorej teraz, keď ju zdvihol do náručia, už vedel, že je to dievča, nevedela rozhodnúť, či mu dovolí, aby ju pohladkal, alebo sa pokúsi z jeho náručia uniknúť.

„Tak dobre teda, keď si už raz tu, chvíľu tu so mnou ostaneš,“ posadil sa s ňou na gauč, čo sa zrejme tej malej páčilo, lebo sa prestala natoľko chvieť a ostala pokojne sedieť na jeho kolenách.

Hladkal ju po jemnej bielej srsti, len veľmi opatrne, snažil sa ju ničím nevydesiť a v podstate zrejme čiastočne aj dúfal, že Rey bude mať zámienku na to, aby Rey mohol pozvať do svojej kancelárie. Jeho telo ešte stále pociťovalo účinky toho posledného úderu, potreboval si chvíľu oddýchnuť, kým bude pokračovať v práci a takisto aj vo svojich plánoch. Rey bude čoskoro pri ňom a už jej viac nedovolí odísť.

Jeho pomerne odvážne úvahy prerušila až Phasma. Niesla so sebou časť spisov týkajúcich sa nového projektu, ktorú mala mať preňho pripravenú, no takmer jej vypadli z rúk, keď si uvedomila, že v kancelárii robí jej zamestnávateľovi spoločnosť malá Snow.

„Pane, prepáčte mi to, nemala som nechať tie dvere otvorené. Rey je teraz na krátkom školení ohľadom jej nových povinností, jej šteňa malo ostať zatiaľ vo vyhradenej miestnosti, no zdá sa, že sa mu podarilo z nej dostať, veľmi ma to mrzí, pane,“

Pri pohľade na šteňa zbledla a hrozilo, že sa opäť začne chvieť. Tentoraz však nemal v úmysle jej to dovoliť.“

„To je v poriadku, Phasma, nemusíte sa tým trápiť,“ snažil sa dostať svoj hlas takmer až na upokojujúcu úroveň.

„Snow tu spolu so mnou na Rey počká, pošlite ju ku mne, hneď ako dokončí úvodné školenie.“

„Áno, pane. Ako si želáte. Smiem položiť spisy na váš stôl?“

„Áno, pokojne ich tam položte, pozriem si ich neskôr.“

Phasma poslúchla jeho príkaz a potom pomaly opustila jeho kanceláriu. Na chvíľu privrel oči a dovolil šteňaťu, aby mu robilo spoločnosť.

***

Bolo takmer deväť hodín, keď sa ozvalo zaklopanie, po ktorom aspoň čiastočne precitol z príjemného spánku.

Vo dverách stála Rey, ktorú k nemu Phasma už zrejme poslala, vidieť ju o takomto čase bolo mimoriadne príjemné a bol presvedčený o tom, že nemohol urobiť lepšie rozhodnutie než priviesť ju sem a postarať sa o to, aby začala pracovať pre Prvý rád.

„Prepáčte, že som nedala lepší pozor na Snow, už sa to viac nestane.“

„To je v poriadku, teraz sa tým netrápte, Rey, poďte si sadnúť sem, pozhovárame sa o vašich ďalších povinnostiach.“

Rey okamžite spozornela.

„Akých ďalších povinnostiach, pane?“

„Dnes ma budete sprevádzať na jednej firemnej akcii, bude to večierok pre našich akcionárov. Phasma vám pomôže pripraviť sa na podujatie tohto druhu, dá vám všetky potrebné inštrukcie.“

„Ja si nie som istá, či som pripravená reprezentovať firmu na akcii podobného druhu.“

„Som presvedčený o tom, že to zvládnete Rey, budete v podstate len stáť po mojom boku, a takisto budete mať k dispozícii aj nášho riaditeľa odboru enviromentalistiky, ktorý je tiež na toto podujatie pozvaný.“